Mediantrop

object349757056

Mediantrop broj 13

Vladimír Valentík - Spomienky na zakladanie a začiatky práce profesionálneho divadlavojvodinských Slovákov (2003-2013)

Vladimír ValentíkVladimír Valentík Začiatkom roka 2003 – v období prvých volieb do Národnostnej rady Slovákov a jej konštituovania – do Ochotníckeho divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova v Petrovci prišla správa z Výkonnej rady, vlastne Sekretariátu pre vzdelavanie a kultúru Vojvodiny o ochote spolufinancovania pôsobenia profesionálneho divadla slovenskej národnostnej menšiny. Podobná „výzva" sa dostala i k vojvodinským Rumunom a Rusínom. Bolo treba preskúmať vlastné špecifiká divadelnej tradície a pristúpiť k zakladaniu profesionálneho divadla Slovákov.Nedosnívaný sen o profesionálnom divadle vojvodinských Slovákov už dlho trval – takmer štyridsať rokov. Idea o založení profesionálneho slovenského divadla sa zrodila pri príležitosti osláv storočnice ochotníckej divadelnej tradície v Petrovci roku 1966. Treba však mať na zreteli, že takmer dvadsať rokov predtým bolo 25. marca 1948 v Petrovci založené Ústredné slovenské ochotnícke divadlo. Petrovec z najdlhšou a najbohatšou divadelnou tradíciou začatou predstavením Starý vozka Petra III. od nemeckého dramatika Augusta Kotzebueho 27. augusta 1866 (ktoré organizoval Jozef Viktor Rohoň 1845 – 1923), po storočnej ochotníckej tradícii roku 1966 mal šancu dostať profesionálne divadlo. Nestalo sa však kvôli nezištnosti a lokálpatriotizmu iných slovenských prostredí.

Namiesto profesionálneho divadla po niekoľkých rokoch dostali sme Ochotnícke divadlo Vladimíra Hurbana Vladimírova s tromi scénami v Petrovci, Starej Pazove a Kovačici. Sen a príbeh o profesionálnom divadle vojvodinských Slovákov sa znova začali aktualizovať na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia, avšak politické udalosti roku 1988 (tzv. jogurtová revolúcia) v Novom Sade prebudenú nádej zmarili.

Ďalšiu príležitosť roku 2003 bolo treba využiť a nevypustiť ju kvôli nezhodám a nezmyselným neznášanlivostiam. Jedinou otázkou bolo, či k zakladaniu divadla pristúpiť transformáciou Ochotníckeho divadla VHV v Petrovci, alebo založiť úplne novú ustanovizeň. Rozhodli sme sa nezasahovať do ochotníckeho divadla, obávajúc sa, že obmedzením ochotníckej divadelnej činnosti narušíme životaschopnosť a potenciál profesionálneho divadla na dlhšie dráhy. Lokálna samospráva sa však rozhodla pre tretí, nie najlepšie zvolený model založenia profesionálneho divadla – transformovaním existujúceho Domu kultúry Báčsky Petrovec na Slovenské vojvodinské divadlo – pričom činnosť kultúrneho stánku, Národného múzea a Galérie Zuzky Medveďovej zostali súčasťou činnosti novej profesionálnej divadelnej ustanovizne vojvodinských Slovákov.

V tej chvíli bolo však najdôležitejšie využiť poskytnutú príležitosť a uskutočniť sen slovenských divadelných ochotníkov vo Vojvodine. O možnosti získavania prostriedkov pre fungovanie profesionálneho divadla najprv som oboznámil predsedu Zhromaždenia obce Pavla Zimu, predsedu Výkonnej rady Báčskopetrovskej obce Jaroslava Popovića a náčelníka pre všeobecnú správu a spoločenské činnosti obce Karola Werleho. Obecné vedenie podporilo myšlienku a začalo konať veľmi rýchlo, odhodlane a cieľavedome. S predsedom Ochotníckeho divadla VHV v Petrovci Jánom Černákom sme vypracovali iniciatívu k založeniu profesionálneho divadla a konštituovali Iniciatívny výbor, v ktorom sa nachádzali všetky popredné osobnosti kultúrneho života vojvodinských Slovákov a všetci naši školení divadelníci.

Scena iz predstave Miroslava Beneke ''Panem et circenses'' (2004)Scena iz predstave Miroslava Beneke ''Panem et circenses'' (2004)Podpísanú iniciatívu rýchlo nato rozoberala a schvalila obecná výkonná rada.
Z „obecnej vlády" iniciatíva sa dostala do „obecného parlamentu", kde ju schválilo všetkých 31 výborníkov. Štrnásteho apríla 2003 založenie divadla v mene Sekretariátu pre vzdelávanie a kultúru AP Vojvodiny koordinoval Dragan Srećkov, ktorého sme v priebehu aktivít zakladania nekoľkokrát navštívili spolu s predsedami Pavlom Zimom, Jaroslavom Popovićom a náčelníkom Karlom Werlem.Po rozhodnutí Zhromaždenia obce predseda obce Pavel Zima zaslal úradnú žiadosť o spolufinancovanie Slovenského vojvodinského divadla (SVD) a náčelník Karol Werle vypracoval štatút nového profesionálneho divadla. Štatút schválený Správnou radou SVD s jej predsedom Pavlom Marčokom, ako aj Zhromaždením obce Báčsky Petrovec bol zaslaný do Hospodárskeho súdu. Rozhodnutie s dátumom 30. mája 2003 z Hospodárskeho súdu bolo do divadla doručené až v prvých dňoch júla 2003. Vtedy sme vypracovali pečiatku a otvorili bankový účet novej ustanovizne.Slovenské vojvodinské divadlo bolo založené. Všetky administratívne formality boli za nami a bolo sa treba vrhnúť na samotnú divadelnú činnosť a slávnostne otvoriť divadlo.Ako vedúci nového divadla rozhodol som sa zveriť réžiu prvej divadelnej inscenácie prvému školenému režisérovi vojvodinských Slovákov Ľuboslavovi Majerovi, čo mi bolo neúradne v určitýchsi divadelných kruhoch aj zazlievané. Majera navrhol Zuzku Turanovú Jána Čajaka ml.. Priali sme si, aby prvá inscenácia nášho profesionálneho divadla tematicky sídlila v našom prostredí. Zoskupili sme veľký herecký súbor z našich divadelníkov rôznych generácií z Petrovca, Kulpína, Kysáča, Starej Pazovy a Kovačice. Hlavnú úlohu Zuzky Turanovej obsadila mladá herečka Divadla Andreja Bagara z Nitry, Kristína Turjanová. Zo Slovenska sme mali vzácnu pomoc v divadelnom výtvarníkovi profesorovi Petrovi Čaneckom...

Zdenko Kozik i Edit Tot - Trubint u predstavi ''Panem et circenses'' (2004)Zdenko Kozik i Edit Tot - Trubint u predstavi ''Panem et circenses'' (2004)Majera intenzívne pracoval od začiatku augusta. Skúšky boli dvakrát denne, každý deň, a herci veľmi disciplinovaní. Úspech, samozrejme, nevystal.Slovenské vojvodinské divadlo bolo slávnostne otvorené v sobotu 30. augusta roku 2003 v rámci divadelnej manifestácie Petrovské dni divadelné pred preplnenou divadelnou sieňou (napriek tomu že na 375 miest sme položili stoličky a zväčšili kapacitu siene na 500 miest) slávnostné otváranie a premiéra Zuzky Turanovej bola sledovaná cez otvorené dvere až zo dvora. V nedeľu 31. augusta prvú reprízu Zuzky Turanovej sledoval takmer rovnaký počet divákov. Teda už na štarte bolo to predstavenie, ktoré si pozrelo vyše tisíc divákov. Na slávnostnom otváraní boli prítomní predstavitelia iných vojvodinských divadiel, Srbského národného divadla z Nového Sadu, Sterijovho pozorja a Divadelného ústavu z Bratislavy.V jeseň nasledovali hosťovačky do Starej Pazovy, Kysáča, Padiny, Kovačice a po desiatich reprízach predstavenie nahrala pre svoje potreby aj Televízia Nový Sad. Kvalita predstavenia a autentický majerovský režijný „rukopis" predstavenie zaradili aj do súťažneho programu Sterijových dní (Sterijini dani) – divadelného festivalu va Vršci v roku 2004. Pre pozmenenú selekciu festivalu na sklonku roka SVD však neúčinkovalo.

V rámci prvej divadelnej sezóny 2003/2004 Slovenské vojvodinské divadlo uskutočnilo v jarných mesiacoch 2004 ešte dve premiéry. Na sklonku roka 2003 v Starej Pazove s porozumením Strediska pre kultúru začalo sa s nacvičovaním autorského projektu zatiaľ nájúspešnejšej inscenácie SVD režiséra Miroslava Benku Panem et circenses (Chlieb a hry). „Divadlo snov v pätnástich obrazoch" čiže Panem et circenses patrí do neverbálneho divadla, ktoré s divákom komunikuje predovšetkým pohybom, scénickými obrazmi a hudbou. Miroslav Benka s týmto predstavením, ktorého bol autorom, režisérom a mal na starosti aj totál dizajn a svetlo v predstavení, vlastne vystúpil aj ako herec, zaradil sa medzi špičkové osobnosti súčasného divadelného umenia nie iba u nás, ale aj vo svete.

Ďalšie vynikajúce predstavenie prilákalo (po stých dňoch skúšok) na premiéru do Petrovca početných divákov. Aj B premiéra v Starej Pazove bola vynikajúco navštívená. V obecenstve boli dokonca aj slovenský veľvyslanec Miroslav Lajčák, mexický veľvyslanec a ďalší významní hostia.

V apríli jednu z repríz v Starej Pazove navštívili aj vynikajúci divadelní znalci, akými sú Jovan Ćirilov, Borka Pavićevićová a ďalší. Bol to zároveň aj neočakávaný úspech tejto inscenácie, ktorú Jovan Ćirilov ako selektor 38. BITEF zaradil do súťažného programu.


V tom čase v SVD sa chystala ďalšia premiéra, tentoraz pre deti. Podľa predlohy Miloša Janouška vzniklo krásne predstavenie Duchov plná rozprávka v réžii Jána Čániho s vynikajúcimi kostýmami a scénou Belehradčanky Nataše Nikolajevićovej s mimoriadnymi hudobnými vystúpeniami a choreografiami. Premiéra sa uskutočnila v máji 2004 a už začiatkom júla predstavenie putovalo na svoj prvý medzinárodný divadelný festival do Kotora a na starobylých hradbách mesta vedľa mora pred takmer šesťsto detí sa mu dostala i nateraz prvá festivalová cena v krátkych dejinách SVD za scénický pohyb a choreografiu, ktorú mala v predstavení na starosti baletka Srbského národného divadla z Nového Sadu Maja Grňová.

Nová slovenská vojvodinská drama II z roku 2014Nová slovenská vojvodinská drama II z roku 2014Teda s ukončením prvej divadelnej sezóny SVD sa vôbec nezaháľalo. Na sklonku leta SVD organizovalo aj Petrovské dni divadelné, po prvýkrát aj oficiálne ako festival profesionálnych divadiel dvoch krajín: Slovenska a Srbska a Čiernej Hory. Už v septembri 2004 s Panem et circenses vystúpilo na špičkovom medzinárodnom divadelnom festivale 38. BITEF, ktorý mal za tému Nové divadelné tendencie... a iné vášne a prebiehal od 15. do 27. septembra. Slovenské vojvodinské divadlo s Panem et circenses vystúpilo 23. septembra v Belehradskej činohre (Beogradsko dramsko pozorište) a celkom uspokojilo početné obecenstvo.
Vlastne je to predstavenie Slovenského vojvodinského divadla s najpočetnejšou účasťou na medzinárodných divadelných festivaloch a početnými cenami, ktoré bude ťažko prekonať. Spomeňme si iba Sarajevo, Ľubľanu, Teherán (Irán) a po piatich rokoch pôsobenia SVD aj na Káhiru (Egypt) roku 2008.

V prvej divadelnej sezóne Slovenské vojvodinské divadlo sa vo februári 2004 stalo i členom Združenia profesionálnych divadiel Vojvodiny.V priebehu desiatich rokov pôsobenia Slovenského vojvodinského divadla môžeme konštatovať, že vlastne začiatky a prvé inscenácie boli zatiaľ najúspešnejšie, čo je naskrze nezvyčajné. Preto poprajme Slovenskému vojvodinskému divadlu znova vysoko nastavenú priečku, ďalšie rovnako úspešné sezóny, akou bola prvá, a úspešné reprezentovanie vysokej divadelnej tvorby vojvodinských Slovákov doma a vo svete. Okrem výtvarného umenia práve divadelné umenie je segmentom súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov, s ktorým sa môže dostať do sveta i zviditeľniť a práve túto vysnívanú ustanovizeň početných generácií slovenských vojvodinských divadelníkov treba maximálne podporiť a udržať. Všetky nedopatrenia a nedorozumenia je možné prekonať úpornou a kvalitnou prácou a vysoko stanovenými cieľmi.